Kapitalizmus.

  Pojem kapitalizmu má jeden základný problém. Má na konci -izmus a preto je definovateľný na mnoho spôsobov. Často je chápaný len ako ekonomický systém a rôzne myšlienkové prúdy si ho definujú po svojom. Častejšie je chápaný ako spoločensko-ekonomický systém a takisto definovaný na mnoho spôsobov. Diskusie o kapitalizme sú preto chaosom, ktorý nepomáha, ale sťažuje prijímanie najrôznejších spoločenských dohôd.

   Celej veci by mohlo prospieť univerzálnejšie, či univerzálne chápanie kapitalizmu, ktoré môže zmierniť protichodnosť názorov. Na tento účel by bolo možné vnímať kapitalizmus ako evolučný systém, vyvinutý v kultúrnej a sociálnej sfére človeka.

   Počiatky vzniku vzťahov, charakteristických pre obvyklé vnímanie kapitalizmu, sú kladené do období spoločenskej deľby práce. Ak sa ale chceme pozrieť na kapitalizmus univerzálnejšie, musíme si na tomto mieste položiť otázku, prečo sa sociálne vzťahy vyvíjali práve tak a nie inak. Obvyklá odpoveď, že boli vytvorené materiálne podmienky pre vznik proto-kapitalistických vzťahov nemôže obstáť. Keďže takéto vzťahy sa vytvárali v mnohých nezávislých kultúrach, nasvedčuje to tomu, že tendencia k tomuto vývoju bola súčasťou sociálnej výbavy človeka. Vznik tovarových vzťahov je teda len novou formou niektorej časti sociálneho správania, ktorá už existovala v rámci celej kultúrnej sféry človeka, ktorá je zase súčasťou jeho biologickej podstaty. Spolu tak vytvárajú antroposféru, ktorá je súčasťou celej biosféry.

   Na základe toho môžeme tvrdiť, že vznik, vývoj a ďalšia existencia kapitalistických vzťahov je nedeliteľnou súčasťou vzniku, vývoja a ďalšej existencie človeka. Kapitalizmus tak môžeme chápať ako evolučnú komplexnosť. Inak - ako výsledok evolučného vývoja antroposféry. Súčasťou tohto vývoja je samozrejme interakcia s celou okolitou biosférou.

   Ďalšou otázkou je, aké postavenie v tejto evolučnej komplexnosti majú vedomé regulačné rozhodnutia v sociálnom správaní človeka. Sú nedeliteľnou súčasťou sociálneho, resp. kultúrneho správania. Pre naše potreby nie je potrebné zisťovať rozhranie medzi týmito dvoma pojmami.  Dnes už hovoríme aj o formách proto-kultúry u ľudoopov aj iných cicavcov. Viac, či menej vedomá regulácia vzájomných vzťahov, ktoré vznikajú a existujú spontánne je tiež súčasťou kultúrnej (sociálnej) evolúcie. Je súčasťou evolučnej komplexnosti a teda aj takto chápaného kapitalizmu.
   Regulácia a spontánnosť, ktoré sa pri pojme kapitalizmus často vnímajú ako nezlučiteľné tak môžeme chápať ako dva prejavy vyššej komplexnosti. V prípade, že oba tieto prejavy sú v jemnej dynamickej rovnováhe, dochádza vo vývoji príslušného komplexného systému (spoločnosti) len k nepatrným fluktuáciám všetkých vzťahov v systéme. V prípade, že prevládnu výrazne spontánne vzťahy, musí dochádzať k výraznejším krátkodobým fluktuáciám týchto spontánnych vzťahov. Ak naopak prevládnu výrazne regulačné vzťahy, fluktuácia spontánnych vzťahov bude nízka, ale keďže sa medzi nimi nemôže vytvoriť spontánna rovnováha, musí začať narastať napätie medzi nimi. Čím je väčšia alebo dlhšia regulácia, tým väčší potenciál pre spontánne, prudké a turbulentné vyrovnanie napätí medzi príslušnými vzťahmi. Nedostatok drobných fluktuácií tak musí byť neskôr nahradený dramatickým krízovým procesom.

   Spoločensko-ekonomický systém, v ktorom sú regulačné a spontánne vzťahy v jemnej dynamickej rovnováhe, funguje dlhodobo bez rozsiahlych kríz, ale s množstvom drobných a lokálnych krachov(kríz). Taký systém môžeme nazývať kapitalistickým. Spoločensko-ekonomický systém, v ktorom dlhodobo nedochádza k drobným krachom kvôli prílišnej regulácii, vytvára mohutné napätie vzťahov, ktoré speje k rozsiahlemu hospodárskemu kolapsu. Taký systém nemožno nazývať kapitalistickým.

   Neveľká, racionálna a viac-menej dobrovoľná miera solidárnosti je podľa takéhoto vnímania stále súčasťou kapitalizmu. Protipólom kapitalizmu nie je preto umiernená forma socializmu, ale bezbrehá anarchia a silná totalita. Tie sú súčasne svojim protipólom a pritom tak nestabilné, že sa môžu preklopiť jedna do druhej. Schématicky by sa to dalo znázorniť asi takto:

   Kapitalizmus je teda taký spoločensko-ekonomický systém, v ktorom sú slobodné vzťahy v dynamickej rovnováhe s regulačnými tak, že vytvárajú dlhodobo stabilný a prosperujúci kultúrny ekosystém človeka.